Fínska svieca | Doprírody.sk

Martin Šípoš
Po 3 feb 2014
Cez víkend sme sa boli s kamarátom (Robo Michal - autor fotografií) prejsť k povodiu Moravy, trochu si vyvetrať hlavu a oddýchnuť si. Bolo chladno, tak sme sa zohriali fínskou sviecou (daný typ ohňa má mnoho názvov, no tento je asi najpoužívanejší).
 
Princíp fungovania: v roztvorenom hrubšom polene spravíme oheň, od ktorého sa chytá vnútro pníka a ten následne dlho horí sám bez prikladania. Je to oheň veľmi vhodný do hlbokého snehu, blata...alebo keď sa potrebujete zohriať a zároveň si niečo uvariť a nemusíte stále prikladať a riešiť záves na ešus.
 
Začneme tým, že upílime cca meter dlhý klát, hrubý asi ako dve dlane a pevne ho ukotvíme do zeme. Odporúčam nechať hornú stranu pekné rovnú (bude na nej stáť ešus). Tu sa uplatní staré porekadlo, že drevo zohreje dvakrát (raz keď ho pílime, druhýkrát keď horí).
 
 
 
 
Drevo pozdĺžne naštiepame na štvrtinky, no nie po celej dĺžke (max. do 3/4).
 
 
 
Keď je treba, pomôžeme si vyrobeným klinom. Potom je treba zasunúť zastrúhané rozpery, ktoré budú štvrtiny dreva držať od seba. Osvedčilo sa nám nabiť ich tam zboku.
 
 
 
 
Voilá, poleno je pripravené na naplnenie.
 
 
 
Do štrbiny striedavo krížom kladieme tenké drievka a práchno.
 
   
 
 
Zapálenie - sú dva spôsoby: "sviecu" zapálime dolu (rýchlejšie sa rozhorí) alebo hore (bude dlhšie horieť, no pomalší štart). My sme zvolili variantu 1.
 
   
 
 
Kus mäkkého topoľa nám vydržal horieť bez nášho zásahu vyše hodiny (presne sme to nemerali). Je to skvelý prírodný televízor.
 

 


 

 

Pripojte sa k viac ako 3500 ľuďom, ktorí zadarmo emailom dostávajú nové články hneď, ako sú publikované.

 

 

Pridať nový komentár